Prieskum realizovaný na Slovensku, v Gruzínsku, v Španielsku a v Česku odhalil skúsenosti vysokoškolských pedagógov s inovatívnymi metódami vyučovania. Prezentačné softvéry sú už bežným štandardom, pričom prípadové štúdie sa ukázali ako najobľúbenejšia metóda. Vidno zreteľný rastúci záujem o metódu Design Thinking, no zdieľané dokumenty sa zatiaľ nepresadili v takej miere, ako by sa očakávalo.
V rámci projektu Erasmus+: Design Thinking as a method of soft skills and digital skills development in higher education to increase employability bol ako jedna z aktivít projektu realizovaný dotazníkový prieskum medzi univerzitnými pedagógmi, ktorý sa zameriaval na využívanie inovatívnych výučbových metód, najmä metódy Design Thinking, vo vysokoškolskom vzdelávaní. Prieskum prebiehal na partnerských inštitúciách na Slovensku, v Českej republike, Španielsku a Gruzínsku a zapojilo sa do neho celkovo 274 respondentov.
Najzaujímavejšie zistenia
Najpoužívanejšia inovatívne metóda výučby je riešenie prípadových štúdií, využíva ju každý druhý respondent.
90 % respondentov sa aspoň občas zúčastňuje na školeniach pre rozvoj pedagogických zručností.
29 % respondentov má osobné skúsenosti s metódou Design Thinking.
85 % respondentov verí, že inovatívne metódy zvyšujú zapojenie študentov do učebného procesu.
80 % respondentov si myslí, že inovatívne metódy podporujú kreativitu študentov.
71 % respondentov uviedlo potrebu väčšieho množstva času na implementáciu inovatívnych metód.
Prezentačné nástroje využíva 90 % respondentov.
Iba 35 % respondentov pracuje so zdieľanými dokumentmi.
LMS systémy využíva len 25 % respondentov.
Viac ako tretina respondentov využíva vo výučbe umelú inteligenciu.
Prieskum odhalil, že najčastejšie používanými inovatívnymi metódami výučby na partnerských univerzitách sú prípadové štúdie (50 % respondentov) a projektovo orientovaná výučba (40 %). Diskusné skupiny využíva približne 38 % respondentov, zatiaľ čo simulácie aplikuje 29 %. S gamifikáciou má skúsenosti 15 % opýtaných, s metodikou Design Thinking 13 %. Iba 5 % respondentov uviedlo, že používajú výlučne klasické prednášky. Hlavnými dôvodmi, prečo pedagógovia nevyužívajú inovatívne metódy, boli nedostatok zdrojov a skúseností (oboje 27%).
Je povzbudzujúce, že 90 % respondentov sa aspoň občas zúčastňuje na školeniach zameraných na rozvoj svojich pedagogických zručností. Na Slovensku sa školenia najčastejšie zameriavali na Design Thinking a využitie umelej inteligencie vo vzdelávaní, zatiaľ čo v Českej republike sa kládol dôraz na modernizáciu vzdelávacích prístupov a integráciu technológií. V Gruzínsku a Španielsku boli populárne témy ako Design Thinking, umelá inteligencia a gamifikácia.
Prieskum ukázal rôzne úrovne skúseností respondentov s metódou Design Thinking. Približne 19 % respondentov uviedlo, že Design Thinking nepoznajú, 22 % respondentov o ňom počulo, ale nemajú hlbšie vedomosti. Osobné skúsenosti má 29 % respondentov a 18 % uviedlo, že majú skúsenosti prostredníctvom iných kolegov.
Pri zisťovaní postojov k inovatívnym metódam všeobecne, výskum potvrdil predpoklad, že pedagógovia vnímajú ich pozitívny vplyv na výučbu. Až 85 % respondentov verí, že tieto metódy zvyšujú zapojenie študentov, 82 % verí, že zlepšujú získavanie vedomostí a zručností, a 80 % opýtaných si myslí, že podporujú kreativitu. Kritické myslenie študentov sa podľa 74 % respondentov zlepšuje, a 73% súhlasí, že inovatívne metódy zvyšujú pripravenosť študentov na pracovný život.
Dôležitou oblasťou bolo preskúmanie problémov a prekážok, ktoré bránia zavádzaniu inovatívnych metód do vzdelávania. Medzi najčastejšie prekážky respondenti uviedli nedostatok skúseností s týmito metódami (72 %) a väčšiu časovú náročnosť (71 %). Každý druhý tiež spomenul potrebu dodatočných materiálnych a ľudských zdrojov (41 %). Takmer polovica opýtaných (48 %) považuje tieto metódy za náročnejšie na realizáciu, najmä v skupinách s viac ako 50 študentmi, ktoré sú na univerzitách bežné.
Na základe týchto zistení je zrejmé, že hoci existuje značný záujem o inovatívne metódy a technológie vo vzdelávaní, ich implementácia naráža na určité prekážky, najmä pokiaľ ide o čas, zdroje a skúsenosti. Na zlepšenie situácie by bolo potrebné zamerať sa na podporu pedagogických pracovníkov, poskytovanie ďalších školení a zjednodušenie prístupu k potrebným materiálnym a technologickým zdrojom. Projekt Erasmus+ Design Thinking ukazuje, že pri správnom prístupe môžu inovatívne metódy výrazne zlepšiť kvalitu vzdelávania a pripravenosť študentov na budúce profesijné výzvy. Je dôležité, aby univerzity pokračovali v hľadaní spôsobov, ako prekonať existujúce bariéry a plne využiť potenciál týchto moderných prístupov.